V roku 1983 zahájil profesor Dr. Willem Van Cottem a tým laboratória rastlinnej morfológie, systematiky a ekológie na Univerzite v Gentu (Belgicko), výskumný program využívania menšieho množstva vody pri pestovaní rastlín v oblasti Sahelu v Afrike.
V prvej fáze vyvinuli screeningovú metódu pozorovania a študovali vplyv širokého spektra materiálov (kakaové šlupky, kompost, hydroabsorbčné polyméry, rašelina, vermikulit, zeolit, vlákná z kokosových orechov, anorganické a organické hnojivá, bielkoviny, škroby, atď.) na rast rastlín, zvlášť i v vzájomnej kombinácií. Tým z Gentu zistil, že zmiešaním niektorých hydroabsorbentov, výživových látok a látok na podporu rastu koreňov, sa dosiahne lepšej zmesi na úpravu pôdy, ktorá následne dáva lepšie výsledky. Laboratórium rastlinnej morfológie, systematiky a ekológie dokázalo, že niektoré materiály sa vzájomne dopĺňajú, spoločne pozitívne pôsobia a poskytujú výhody smerujúce k skvalitneniu pôdy, teda ich spoločný účinok je rozhodne lepší, ako účinok jednotlivých zložiek použitých samostatne. Veľké úsilie behom výskumu, vedeného prof. W.Van Cottemom, viedlo až k pôdnému kondicionéru TerraCottem, zmesi viac než dvadsiatich zložiek, ktoré spolupracujú na zlepšení podmienok rastu rastlín.
Konečne, po desiatich rokoch testovania, jednak v laboratóriu i v teréne, bola technológia úpravy a zlepšenia kvality pôdy komerčne celosvetovo dostupná.